Je krásne si len tak ľahnúť do trávy. Je krásne započúvať sa do detského smiechu, do cupitania bosých nožičiek. Je krásne len tak byť. Takto dáko som si napredstavovala náš dnešný mini výletík do parku v Kittsee.
Ponaučenie: Nie všetko je také ružové a ideálne, ako si doma na gauči vymyslíme.
Rebeka dnes nemala deň. Chcela všetko hneď a zaraz a nedalo sa jej nič vysvetli. Aj takéto dni asi musia byť. Mňa však stále prekvapia. Dnes si fakt vravím: ,,Uff”.
Ale aj tak stále platí, že:
Bubliny sú na slnku nádherné!
Tieňe sú koncom leta dlhé.
Lístie na stromoch šumí silnejšie.
Tráva krásne šteklí bosé nôžky.
Mraky na oblohe plávajú rýchlejšie.
Do Kittse chodievam s deťmi rada. Nemám nikdy žiadny stres z parkovania, nikdy nestojíme v rade na hojdačku. Stále sa nájde aspoň jeden gaštan, pod ktorým ešte nikto nezbieral opadané oriešky.
Ak sa ani Vám nebude najbližšie chcieť na okukané ihrisko, skúste “náš” park. Myslím, že je natoľko čarovný, že aj Vy si ho ľahko zamilujete.
