Po chvíli okúzlenia z výhľadu a po prekonaní prvotného nadšenia si poriadne obzeráme domček. Je v ňom chladno, podlaha je kamenná a vybavenie ani náhodou nie je také, ako v našom tip-top zariadenom paneláku uprostred sídliska. Zhlboka sa nadýchnem a poviem si: ,,To predsa hravo zvládneme!” V hlase sa mi chvejú obavy. Rebeka ešte štvornožkuje a Tadeáško je veľmi krehké dieťa.
Obzriem sa. Deti spokojne trávia čas na dvorčeku, kým zapadajúce slniečko zmäkčuje celý môj výhľad na ne. Okolité usadlosi na neďalekých kopcoch sú zrazu zahalené v podvečernom opare. Všetko je farebné, tiché a harmonické. Presne toto som od dovolenky čakala. Usmejem sa a ďalej pripravujem večeru a prestieram stolovanie na terasu.
Nasledujúce dni sme trávili podobne. Počasie sa s nami trochu zahralo a pripravilo nám aj zopár prekvapení v podobe jarných búrok, ale všetko sa to dalo veľmi fajn zvládnuť, keď sme na to boli dvaja.
Ponavštevovali sme prekrásne mestečká a poobedia sme trávili okolo bazéna pri domčeku, alebo len tak na vychádzkovej cestičke do polí a lesov, ako nám oznámila šípka na značke pri našom domčeku. Deti milujú dobrodružstvo! Je im jedno, kde sú. Celkom stačí, že ich pustíme viac ako inokedy. Napríklad skúmať dozrievajúce obilie či bežať po poľnej cestičke ďaleko, bez obzerania sa. Je krásne, keď sa svet na chvíľku zastaví a vráti nás k svojej pokojnej kráse a jednoduchosti. Z takých momentov sa čerpá hromada energie.
V Toskánsku sme strávili 17 dní. Každý jeden bol iný, každý výnimočný. Bývali sme v dvoch kamenných domčekoch, navštívili sme 10 nádherných mestečiek. Ochutnali veľa rôznych zmrzlín, cestovín a iných pochúťok. Navštívili sme aj nemocnicu a domov si vezieme jedného pacienta.
Toskánsko, krajina prekrásna, už teraz sa nám za tebou cnie!
