Už som sa na vlastnom blogu pomerne dlho neukázala, viem. Hanba. Snáď ako akési ospravedlnenie zafunguje, keď Vám konečne prezradím dôvod.
Prvý februárový týždeň bol najhorším v mojom živote. Nikdy som si nemyslela, že nášmu tretiemu bábätku sa po náročnom rizikovom tehotenstve nebude chcieť na svet tak veľmi, že ho budem prenášať. No, stalo sa. Rebeka pri prvom stretnutí s novou sestričkou veľmi trefne zareagovala: ,,Ráchel, už si sa nám konečne narodila!” Bol 3. február a vonku -15°C.
Až na malé nakopnutie v úvode, išlo okolo pôrodu všetko hladko. Ešte teraz mám úsmev na tvári, keď si spomeniem, ako sa ma v pôrodnici chodil personál opakovane pýtať, či nič nepotrebujem, lebo som vraj jediná mamička, ktorá ich každú chvíľu neprivoláva na pomoc. Mala som pre nich jednoduchú odpoveď. Viete, toto je už tretie bábätko. Neskôr som si prečítala rozhovor s primárom pôrodnice, kde vysvetľoval, že u nich rodí asi 80% prvorodičiek. Hneď mi bolo všetko jasné. Pri Tadeáškovi som, samozrejme, pomoc nemocničného personálu veľmi ocenila a naozaj potrebovala…
Deti sa z nového človiečika medzi nami nevedeli vytešiť. S láskou ju hladili, pusinkovali, objímali. Som spokojná. To bola moja najväčšia obava. Ako sa dá zabezpečiť, aby sa súrodenci mali radi a dokonca dokázali medzi seba prijať niekoho ďalšieho? Niekoho, kto je pre nich vlastne skutočnou konkurenciou. Niekoho, kto im ukradne to najcennejšie. Mamu. Je to výzva. Je to náročné a hlavne je to proces. Verím, že sa to dá zvládnuť, ale ľahké to jednoznačne nie je. Zatiaľ väčšinu dní vediem a láska u nás vyhráva nad škriepkami, závisťou a nevraživosťou.
Je ľahké hovoriť abstraktne o láske. Skutočne ju ale naplno prežívať pri bežnej rutine, to je už iná káva. S láskou a pokojom deti napomínať napríklad pri jedle, ktoré som z posledných síl pripravila a oni ho oblúkom vypľúvajú, dá zabrať. A takých situácií je počas dňa aspoň milión. Keď sa mi podarí sa na chvíľu zastaviť, často myslím na Vás, milé maminky. Nedajte sa odradiť. Nebojte sa vychovávať svoje deti. Nemajte strach z času stráveného spoločne. Verím, že materská dovolenka je jedným z najkrajších období v živote. Len ju treba začať prežívať naplno a s odhodlaním a odmena príde. Odmena, ktorou je láska.
Dnes sa chytám za hlavu, keď si uvedomím, že už je máj a ja som sa až teraz dostala k spracovaniu fotiek z tohto krásneho nového stvoreniatka.
Naša milovaná a vytúžená Ráchel, vitaj medzi nami!
