Je 20. máj a my sme sa konečne dočkali. Je to deň, na ktorý sme si naplánovali odchod na vytúženú jarnú dovolenku. Tentorkát sme sa rozhodli pre jeden z najkrajších regiónov Talianska, pre Toskánsko.
Bez hlasu a s letákom od antibiotík v ruke som počas celého doobedia znášala veci do otvorených kufrov. Išlo to pomerne rýchlo. Lieky, kozmetika, oblečenie… Verte mi, keď cestujete s deťmi na východ Slovenska a späť každú chvíľu, ste v balení majster. A ja som tiež!
Poobedie sme ešte strávili na našom domovskom ihrisku a večer pokojne detičky uložili spať s tým, že sme ich pripravili na to, že v noci ich prebudíme. Tadeáško sa už nevedel dočkať nočného dobrodružstva. A Rebeka? Mnohé záťažové situácie prežíva presne podľa svojho brata. Tentokrát s úsmevom od ucha k uchu.
O druhej v noci sme sa potichúčky vkradli do izby kde spali naše poklady a veľmi nás prekvapilo, že Rebeka sa hneď postavila a s obrovským úsmevom začala tancovať v postieľke. To bol skvelý začiatok. Nasadli sme do auta a vyrazili. Z desaťhodinovej cesty rýchlo ubúdalo. Deti takmer celú cestu prespali. Tadeáško chvíľu pozoroval mesiac v splne, potom sa vypytoval na pokyny GPSka… potom som zaspala aj ja.
Na poludnie sme boli v cieli. V prvej otvrenej reštaurácii sme si dali senzačný obed a Oto aj pohár vína, ako zaslúženú odmenu pre šoféra po namáhavej ceste.
Kostrbatou cestičkou sa dostávame stále vyššie a vyššie, až nám navigácia oznamuje, že sme v cieli. Majiteľka nám otvára kamenný domček s oploteným trávnikom, kde deti okamžite vypúšťame Výhľad je na nezaplatenie. Na každom z malých kopčekov sa nachádza ďalší a ďalší kamenný domček. Jednoducho krása. Náš pohľad sa zastaví až pri vyššom kopci, na ktorom hrdo stojí mestečko San Gimignano. Je presne také krásne, ako sme si ho predstavovali. A je tam! Rovno pred nami.
Pár týždňové dobrodružstvo sa môže začať!
