Tentokrát sme sa rozhodli, že sa vyberieme do Chorvátska. Už pár týždňov dopredu si Oto pozeral, že taká Istria vôbec nie je taká nudná, ako si dovtedy myslel. Len tak nezáväzne sme sa o tom bavili a dohodli sme sa, že najbližšie do zahraničia vyrazíme, až keď sa naša Rebeka naozaj odhodlá chodiť sama po dvoch. Tento záväzok sme, samozrejme, vôbec nedodržali.
V sobotu skoro ráno sme nasadli do auta a vyrazili smerom k najbližšiemu moru. Deti sa tešili, v aute sa spievalo, potom sme na chvíľu všetci okrem šoféra zaspali… a boli sme tam.
Ubytovanie nám sľubovalo pláž o 600 metrov. No, nebolo to celkom tak. Dobré ale je, že nám sa podarilo z toho vyťažiť maximum a nie nechať si pokaziť dovolenku.
Hneď v prvý deň sme zistili, že k pláži je lepšie chodievať autom. V okolí sme mali asi 4 pláže do 5-10 minút cesty. Prvý večer sme ale urobili parádnu vec. Vygooglili sme si, aké ďalšie pláže sú v okolí. A viete čo, stálo to za to! Ďalšie ráno sme sa pozerali na more, ktoré bolo naozaj zahraničné, krásne, čisté, dokonalé…
Havajská pláž nám z obyčajného Chorvátskeho vyvaľovania sa pri mori urobila naozajstnú exotickú dovolenku. Pláž bola malinká, schovaná pod strmým útesom. Viedli k nej schody, dalo sa ale zostúpiť aj po členitých skalách. Kamene boli naozajstné, okrúhle (nie privezené z kameňolomu pred mesiacom), vlny občas jemné, inokedy zas silné, vysoké a plné peny. Voda krištáľovo čistá.
Keď privriem oči, vidím spokojné deti stáť na brehu a čakať na ďalšiu vlnu. “Aká bude? Ustojí ju Rebeka? A čo Tadeáško? Ako ďaleko sa mu podarí dohodiť ďalší kameň?” Po otvorenom mori občas prepláva loď. Z deky zavoňajú broskyne, keď sa do nich unavené deti s chuťou zahryznú. Ponad celú túto scénu občas nenápadne a ticho preletela čajka a ja som si v tých malých nenápadných okamihoch veľmi jasne uvedomila, že toto je môj malý raj. Všetci spolu, v objatí, krásni, unavení, spokojní…
A takto sme pokračovali aj v najbližších dňoch. Doobedie na Havajskej pláži, poobedia v mestečkách.
Istria má čo ponúknuť aj rodinám s malými deťmi. A verte mi, vôbec to nemusí byť len najbližšia pláž s mútnou vodou a ošumelé bývanie…
Navštívili sme blízku a prívetivú Pulu a odniesli si okrem plného balíka cukríkov aj krásny pocit z malého mestečka s prístavom, ktoré sa na nič nehrá. Pokojne si tepe svojím pomalým tempom, nikto sa nikam neponáhľa, na námestiach a v parkoch sa posedáva. Deti môžete nechať spokojne bežať pred vami, turistov je to len tak akurát. V reštaurácii sa usadíte, na ulici sa nepotrebujete vyhýbať davu… Pula pre nás za 10 bodov!
Ďalší podvečer sme sa vybrali opačným smerom. Tentokrát s väčšími očakávaniami a nádejami. Čakalo na nás mesto Rovinj. Je to naozajstný skvost medzi ostatnými mestami v regióne. Pomerne veľké (oplatí sa držať mapu v ruke), primerane ošumelé, s množstvom dokonalých výhľadov, s prekrásnou promenádou na útese nad vodou, s dominantným kostolom na návrší. S deťmi to ale nebolo celkom ono. Parkovali sme asi 30 minút, do centra kráčali ďalších 15 minút. Dlažba nebola práve vhodná pre kočiar, davy ľudí nás brali svojím smerom, deti sme museli pevne držať a nestratiť ani na sekundu z očí… Rovinj, dokonalé mesto na spestrenie večerov pri mori, keď majú ale vaše deti aspoň 8-10 rokov.
Fažana. Mestečko, v ktorom sme bývali počas tohoročnej dovolenky v Chorvátsku. Malinké s historickým centrom priamo pri mori a s výhľadom na mini prístav na pravej strane. Pozdĺž celého nábrežia Vás z centra prevedie malý chodníček vedúci k pláži. Po okúpaní sa v mori môžete napríklad, tak ako sme to urobili my, uložiť najmenšie dieťatko do kočiara a prejsť sa za pár minút do mestečka na kávu a potom zas, všetci plní novej energie, čľup do vody. Jesť dokonale pripravenú rybu a mať výhľad priamo na loď, ktorá vezie pravdepodobne ďalší náklad morských pochúťok, je silný zážitok. Tadeáško už nič iné ako rybu ani jesť nechce.
Bale / Valle. Najmenšie mestečko, najsilnejšie zážitky. Do Bale sme sa vybrali na posledný výletík. Cestou začalo trochu mrholiť. Tadeáško rytmicky pocupkával s dáždnikom okolo kočiara a hľadal zmrzlinárku tak túžobne, že ju nakoniec fakt našiel. Po toľkých dňoch konečne mali zmrzlinu aj pre nás. Chutnú, sladkú, nemliečnu. Turisti pomaly pozaliezali do útulných kaviarní a z malého mestečka sa vykľulo magické miesto, ktoré treba zažiť na vlastnej koži.
Dovolenka na Istrii môže byť dokonalá, ak si ju takou urobíte! Nebojte sa, cestuje spontánne, meňte plány za jazdy, vyžmýkajte z tejto krajiny všetku šťavu. Verte mi, má jej omnoho viac, ako by ste čakali.