Odjakživa milujem jeseň. Najkrajšia je pre mňa tá časť, keď je vonku chladno, jasno a slnečno. Všade navôkol sú farby a vôňa ovocia sa spokojne nesie vzduchom.
Tento rok sme veľkú časť tohto magického ročného obdobia prežili u starých rodičov na záhrade. Zdá sa mi, že všetko je rovnako kúzelné, ako keď som ja bola malým dievčatkom a naplno som nasávala tú krásnu atmosféru jesene.
Deti sa hneď po raňajkách oblečú a vybehnú do záhrady. Skúmajú opadané lístie, hľadajú klobúky húb schované v machu pri stromoch a zo všetkého najviac sa tešia zo slobody, ktorú vonku majú. Je radosť sa na nich pozerať. Obzerajú, ovoniavajú, ochutnávajú. Hľadajú si svoju cestu, svoj vlastný vzťah k tomuto času roka. A myslím, že sa im darí. Večer spontánne ďakujú za chvíle strávené vonku, za kamarátov, za všetky nespútané dobrodružstvá uplynulého dňa.
Mäkké svetlo a pokojný vánok ako každodenní spoločníci pri hrách robia z mojich drobcov uprostred krajiny rozprávkové bytosti. Mnohokrát so zatajeným dychom sledujem obrazy a scény, ktoré predo mnou vznikajú a v duchu si vravím, že fotoaparát aj tak nedokáže zachytiť tie najdokonalejšie momenty. Tie zostávajú len v mysli a v srdci.
Užite si krásne jesenné blúznenie po svojom, len nezabudnite zhlboka dýchať a vnímať každý okamih, každý obraz, každú scénu… nič z toho, sa už totiž nikdy nezopakuje…
maggie
