Ako motivovať chlapca kresliť

    Už veľmi dlho sa chystám napísať tento článoček. Konečne sa mi podarilo ukradnúť si chvíľku času pre seba a pustiť sa do toho.
    Tadeáško si akosi prirodzene nenašiel cestu k farbičkám ani ku kresleniu. Priznám sa, že ma to dosť trápilo, lebo jeho postoj bol až neobvykle negatívny. Keď som sa akokoľvek snažila nalákať ho na kreslenie, stále to zostávalo bez povšimnutia.

    Nakoniec som si povedala, že je potrebné, aby som zmenila niekoľko vecí v mojom prístupe, keďže nedokážem zmeniť nič na tom, ako sa k téme kreslenia stavia Tadeáško. A oplatilo sa.
    Ak máte doma dievčatko, zrejme sa čudujete, o čom je tento článok. Ak ale máte chalana, pravdepodobne viete, že pri nich je to náročnejšie.

 

Takže poďme na to:

  • Farbičky musia byť dostupné. Toto bola pre mňa asi najväčšia zmena. Farbičky a maľovanie ako také som vyťahovala len príležitostne. A bola som rozladená, keď práve v tej chvíli, keď som si ja vymyslela, že budeme kresliť, Tadeáško nemal záujem. V jedno ráno som nádobu plnú ostrúhaných farbičiek nechala na konferenčnom stolíku. Rozhodla som sa, že toto bude na dáky čas ich miesto. Pripravila som papiere a maľovanky a viac som si to nevšímala. Prvý mesiac boli prehliadané. Potom z nich Tadeáško začal stavať pristávaciu dráhu pre lietadlo a nakoniec sa začal zaujímať aj o to, že by ich mohol použiť na kreslenie.

  • Čas kreslenia si určuje dieťa, nie rodič. Samozrejme, tým nechcem povedať, že ak máte dáky program alebo ničo naplánované, tak to máte rušiť kvôli kresleniu. Skôr to myslím tak, že keď je na kreslenie všetko stále pripravené, dieťatko má šancu mať nad tým kontrolu a kresliť vtedy, keď na to má chuť. Ak vydrží tri minúty, to vôbec nevadí.
  • Rodič si kreslí vlastný obrázok. Keď si dieťatko kreslí v čase, keď máte chuť a čas sa k nemu pridať, nezabudnite na jeden detail. Neraďte mu, ako a čo má kresliť. Vezmite si vlastný papier a kreslite si niečo pre seba.

  • Upozorňujte na správne držanie farbičky. Ak si kreslíte svoj obrázok vedľa dieťaťa, môže veľmi dobre vidieť, ako držíte ceruzku vy. Vzor funguje najlepšie. Nastavte farbičku správne medzi prsty dieťaťa, ale neupozorňujte ho neustále. Nebojte sa ponúknuť ako alternatívu napríklad fixku. Pri fixkách dokonca lepšie odkontrolujete, ako veľmi dieťatko tlačí na papier a viete ho včas usmerniť.
  • Pozitívna maľovanka funguje. Takto som si nazvala konkrétny typ maľovanky, ktorý u nás priniesol vynikajúce výsledky. Pozitívnou maľovankou myslím takú, kde je napríklad ohňostroj na čiernom pozadí. Dieťatko vyfarbuje malé biele plôšky. Dôležité pri tom je, že vďaka čiernemu pozadiu nevidí, že zachádza za čiaru. Ako prvá maľovanka je to fenomenálne, lebo dieťatko vidí, ako krásne ožíva obrázok, ktorému sa venuje. Postupne je samozrejme fajn prejsť k tradičnému typu vyfarbovania.

  • Ponúknite knihu s návodmi na kreslenie. Nikdy som si neuvedomila, že keď dieťa vidí jednoduchý obrázok, nevie ho nakresliť, lebo nevie, ako by začalo. Tento náš mini problém sa vyriešil na jednej návšteve, na ktorej sme dostali senzačnú knihu. Myslím, že podobných existuje dostatok, takže si budete mať z čoho vyberať. V knihe je pekne naznačené, že ak chcete nakresliť napríklad úsmev, musíte začať najprv kruhom. Potom pridáte oči a nakoniec nos a ústa. Tadeáško pri prvom otvorení knihy nakreslil netopiera. Bol nadšený a to je presne to, po čom som túžila. Zrazu objavil, že s farbičkou v ruke dokáže nakresliť hocičo. A fakt to tak aj robí.
    Postupne je to s Tadeáškovým kreslením jednoduché. Posadí sa a fantázií nič nebráni. Kreslí a kreslí, až sa nestačíme čudovať. Nádherné zvieratká, rastliny, baobaby a všetko, čo si v tej svojej bystrej hlavičke dokáže popredstavovať.
    Držím prsty, aby aj z Vašich chalanov vyrástli malí kreatívni umelci. Možno Vám k tomu pomôže aj niečo z toho, čo pomohlo nám 😃
maggie